Svensk ordbok 2009, webbversion
glupa i
´
sig
verb
glupade glupat
glup·ar
●
äta (mycket mat) hastigt och glupskt
kokk.
JFR
cohyponym
glufsa i sig
glupa i sig frukosten
glupa i sig ngt
sedan 1906
jfr fornsv.
glupa
’gapa; sluka’; jfr
glopp
,
glåpord